Život Prešova
online
online
Za stíhanie Klausa kvôli vlastizrade je už viac ako 25-tisíc ľudí
25.01.2013 Celý región
Praha 24. januára (TASR) - Pod výzvu na členov českého Senátu, aby v súvislosti s novoročnou amnestiou podali na prezidenta ČR Václava Klausa žalobu z vlastizrady, sa od stredy podpísalo už viac ako 25.000 ľudí a ich počet sa stále zvyšuje. Informuje o tom internetový server Novinky.cz.
S iniciatívou prišiel český miliardár a protikorupčný aktivista Karel Janeček, 17 rôznych iniciatív a viaceré osobnosti.
Podľa Karla Janečka konal najvyšší český predstaviteľ v rozpore s Listinou základných práv a slobôd, prekročil svoj ústavný sľub a tým aj základný zákon krajiny.
Podobné stanovisko však zaujal aj niekdajší minister zahraničných vecí, právnik Cyril Svoboda, podľa ktorého prezident svojvoľným konaním hrubo porušuje ústavný poriadok.
Signatári výzvy považujú za vlastizradu predovšetkým tú časť amnestie, ktorá nariadila zastaviť trestné stíhanie v prípadoch, trvajúcich viac ako osem rokov. Tzv. abolícia sa dotkne asi dvoch desiatok veľkých hospodárskych prípadov, ktoré sa tak musia uzavrieť.
Klaus podľa iniciátora a autora výzvy Karla Janečka "uprednostnil vyšetrovaných dôvodne podozrivých páchateľov závažných hospodárskych trestných činov pred ich obeťami: Poškodil tým i obraz ČR v zahraničí".
Medzi ďalšími signatármi výzvy sú napríklad dokumentaristka Olga Sommerová, niekdajšia politička a právnička Hana Marvanová, ale aj šéf Hereckej asociácie Jiří Hromada, informoval už v stredu internetový server iDNES.cz.
Na podanie ústavnej žaloby na prezidenta je potrebná podpora trojpätinovej väčšiny prítomných senátorov a následne do troch mesiacov aj súhlas troch pätín všetkých členov českého Senátu.
Právnik Kysela je skeptický
Ústavný právnik Jan Kysela je však k možnosti podania úspešnej žaloby skeptický, pretože samotný akt amnestie nemôže byť podľa jeho názoru vlastizradou. Záleží však na tom, aké dôkazy by boli predložené. Situácia by sa zmenila, ak by existovali dôkazy, že amnestia bola zaplatená, napríklad cudzou mocnosťou alebo mafiou. Ak žiadny takýto dôkaz nemáme, potom mi pripadá značne sporné podávať žalobu, poznamenal.
Niekdajšia ústavná sudkyňa, v súčasnosti senátorka Eliška Wagnerová pre Právo pripomenula, že aj keď sa roja špekulácie o tom, že časť amnestie bola na objednávku, nejestvujú na to žiadne dôkazy. "Nie som presvedčená, že by žaloba bola dostatočne presvedčivá, mohlo by ísť o blamáž. A blamážna žaloba, to je ťažká ujma na cti a povesti prezidenta, s čím si človek nesmie veľmi zahrávať," podčiarkla.
Obaja odborníci navyše upozornili na časovú tieseň v súvislosti s končiacim mandátom prezidenta Václava Klausa 7. marca 2013. Už o deň neskôr bude totiž účinná novela ústavy, v zmysle ktorej by už Senát potreboval na podanie žaloby aj súhlas Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR a navyše by už súd ťažko mohol začať trestné konanie za vlastizradu, pretože Václav Klaus už nebude v úrade. Prípadným trestom pre hlavu štábu by bola totiž strata mandátu, čo by v danom prípade nemalo žiadny zmysel.
Udeľovanie amnestií a zastavovanie trestného stíhania patria medzi právomoci prezidenta ČR, vyplývajúce z platnej ústavy.
S iniciatívou prišiel český miliardár a protikorupčný aktivista Karel Janeček, 17 rôznych iniciatív a viaceré osobnosti.
Podľa Karla Janečka konal najvyšší český predstaviteľ v rozpore s Listinou základných práv a slobôd, prekročil svoj ústavný sľub a tým aj základný zákon krajiny.
Podobné stanovisko však zaujal aj niekdajší minister zahraničných vecí, právnik Cyril Svoboda, podľa ktorého prezident svojvoľným konaním hrubo porušuje ústavný poriadok.
Signatári výzvy považujú za vlastizradu predovšetkým tú časť amnestie, ktorá nariadila zastaviť trestné stíhanie v prípadoch, trvajúcich viac ako osem rokov. Tzv. abolícia sa dotkne asi dvoch desiatok veľkých hospodárskych prípadov, ktoré sa tak musia uzavrieť.
Klaus podľa iniciátora a autora výzvy Karla Janečka "uprednostnil vyšetrovaných dôvodne podozrivých páchateľov závažných hospodárskych trestných činov pred ich obeťami: Poškodil tým i obraz ČR v zahraničí".
Medzi ďalšími signatármi výzvy sú napríklad dokumentaristka Olga Sommerová, niekdajšia politička a právnička Hana Marvanová, ale aj šéf Hereckej asociácie Jiří Hromada, informoval už v stredu internetový server iDNES.cz.
Na podanie ústavnej žaloby na prezidenta je potrebná podpora trojpätinovej väčšiny prítomných senátorov a následne do troch mesiacov aj súhlas troch pätín všetkých členov českého Senátu.
Právnik Kysela je skeptický
Ústavný právnik Jan Kysela je však k možnosti podania úspešnej žaloby skeptický, pretože samotný akt amnestie nemôže byť podľa jeho názoru vlastizradou. Záleží však na tom, aké dôkazy by boli predložené. Situácia by sa zmenila, ak by existovali dôkazy, že amnestia bola zaplatená, napríklad cudzou mocnosťou alebo mafiou. Ak žiadny takýto dôkaz nemáme, potom mi pripadá značne sporné podávať žalobu, poznamenal.
Niekdajšia ústavná sudkyňa, v súčasnosti senátorka Eliška Wagnerová pre Právo pripomenula, že aj keď sa roja špekulácie o tom, že časť amnestie bola na objednávku, nejestvujú na to žiadne dôkazy. "Nie som presvedčená, že by žaloba bola dostatočne presvedčivá, mohlo by ísť o blamáž. A blamážna žaloba, to je ťažká ujma na cti a povesti prezidenta, s čím si človek nesmie veľmi zahrávať," podčiarkla.
Obaja odborníci navyše upozornili na časovú tieseň v súvislosti s končiacim mandátom prezidenta Václava Klausa 7. marca 2013. Už o deň neskôr bude totiž účinná novela ústavy, v zmysle ktorej by už Senát potreboval na podanie žaloby aj súhlas Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR a navyše by už súd ťažko mohol začať trestné konanie za vlastizradu, pretože Václav Klaus už nebude v úrade. Prípadným trestom pre hlavu štábu by bola totiž strata mandátu, čo by v danom prípade nemalo žiadny zmysel.
Udeľovanie amnestií a zastavovanie trestného stíhania patria medzi právomoci prezidenta ČR, vyplývajúce z platnej ústavy.
0
www.ZIVOTPO.sk
